Gardens/ Záh(r)ady 2022-2023

Výstavný projekt Záh(r)ady pozostáva z troch jednotlivých cyklov: Gregor´s Garden, Kew Gardens a Madeira is Wood, ktoré vyšli i knižne. Hovorí príbehy o jednotlivých záhradách: domácej, verejnej ale i načisto prírodnej, ktoré sa nás snažia vrátiť späť k prírode. Trilógia začala vnikať v pandemickom roku, keď sa zdalo, že tento návrat je jedinou cestou ako prežiť.

/The exhibition project Garden Mysteries consists of three individual cycles: Gregor´s Garden, Kew Gardens and Madeira is Wood, all of which have also been published in book form. This project shares stories of specific gardens: domestic, public, and even untamed natural spaces that try to reconnect us with the environment. The trilogy originated during the pandemic, when such a return felt like our only means of survival.

Fotoreport z výstavy si možete pozrieť TU

Gregor´s Garden 2022

Projekt Gregorova záhrada vznikal z časti ako experiment už v zime v roku 2020 z fascinácie zo záhrady jedného, jej najväčšieho stromu Gregor. Vlašský orech kráľovský chráni desiatky ďalších ovocných stromov záhrady, kríkov, záhradných ale aj lesných plodov. Kolobeh takto fungujúceho ekosystému a "superorganizmu" ako časti prírody, aj keď z veľkej časti človekom organizovaným v nadmorskej výške 440 m n/m sa mi zdá fascinujúci. Energetická hodnota stromov v rezonancii zeme vo frekvencii (7, 83 Hz) vylepšuje ľudskú koherenciu srdca s mozgom, a tak vylaďuje a sprospešňuje naše životy. V časoch covidových a núdzového stavu (v rokoch 2020–22) sa NASA) záhrada stala jediným živým útočiskom rovnako ako jediným dlhodobým možným načúvajúcim spoločníkom mimo nás štyroch osôb v rodine, bubline. Záhrada o rozlohe štvrť hektára je zachytená počas celého vegetačného roku, metafory kolobehu života, čo je aj základná dramaturgická filozofia printového projektu.

To, že stromy majú v histórii ľudstva dlhú tradíciu nie je pochýb, o stromoch sa hovorí už v 1. knihe Genezis, keď ich Boh v tretí deň stvoril hneď po mori. Ich sviatok Nový rok stromov - Tu be Švat oslavujú od 1. st. p.n.l. židia vo svojom kalendári aj tento rok 5782, v 15. deň mesiaca švat, čo je zhodné so 17. januárom nášho roku 2022, iste na pamiatku stromu života a poznania dobra a zla, z ktorého okúsila Eva a Adam a tiež začiatku ich vegetačného obdobia. Podobne ako 1. izraelský premiér Ben Gurion nechal vysadiť za svojho pôsobenia les medzi Tel Avivom a Jeruzalemom, ktorý dodnes "zľudšťuje" svojou klímou prítomnú krajinu, a tak sa v tento deň Nového roku stromov deje opakovane, sadia sa stromy. Symbol stromu sa z kresťanskej tradície vytratil, no nestratil židovskú symboliku, kde ovocný strom je človekom, koreň je viera, kmeň, konáre a listy život, a ovocím, naplnením sú rodina, priatelia a spolupracovníci.

Gregorova záhrada je naša záhrada, kde počuť frekvenciu zeme pre božský pokoj, kde sa dá oprieť, hľadať a nájsť pokoj v duši a vytvoriť tak spoločenstvo so stromami tak podobnými človeku, o ktorom ani netušíme.

/The Gregor's Garden project was created in part as an experiment in the winter of 2020 from a fascination with the garden of one of its largest tree. Royal walnut tree protects dozens of other fruit trees in the garden, shrubs, garden and forest fruits. The cycle of such a functioning ecosystem and "superorganism" as a part of nature, although for the most part man-made at an altitude of 440 m above sea level, seems to me to be incredible. The energy value of trees in the Earth resonance at a frequency (7. 83 Hz) improves the human coherence of the heart with the brain, thus tuning and benefiting our lives. In times of covid and emergency (2020–22), our garden became the only living refuge as well as the only long-term possible listening companion outside of the four people in the family, the bubble. The quarter-hectare garden is captured throughout the growing year, a metaphor for the cycle of life, which is also the basic dramaturgical philosophy of the print project.

There is no doubt that trees have a long tradition in human history, which is already mentioned in the first book of Genesis, when God created them on the third day after the sea. Their holiday New Year of the Trees - Tu BiShvat celebrate from the 1st century before B.C. Jews in their calendar this year as well as 5782, on the 15th day of the month Shevat, which coincides with 17th January, 2022, certainly in memory of the tree of life and knowledge of good and evil, from which Eve and Adam tasted and also the beginning of growing season. Like the first Israeli Prime Minister, Ben Gurion, he had the forest between Tel Aviv and Jerusalem planted during his tenure, which still "humanizes" the present landscape with its climate, and these events are repeated every year in the whole country in that New Year of the Trees. Such a tree symbol has disappeared from the Christian tradition, but has not lost Jewish symbolism, where the fruit tree is human, the root is faith, trunk, branches, and leaves life, and the fruit, fulfilment, are family, friends, and coworkers.

Gregor's Garden is our garden where I can hear the frequency of the earth for divine peace, where one can lean, seek, and find peace in the soul, and thus create communion with trees so similar to human, of which we have no idea.

Kew Gardens 2023

Na jar roku 2022, päť týždňov potom, čo moja mamka opustila svoju vlastnú záhradu, som sa znenazdajky ocitla v Londýnskej záhrade s palmami a jazierkom, na pár dní, ktoré mi trvali viac než týždeň. Na svedomí to mal pocit, že som za posledné tri dni zažila viac ako za posledné dva roky pandémie. Odovzdala som sa prítomnému okamihu: "now". Snažím sa nemyslieť na minulosť ani budúcnosť a jednoducho prijímať "now" ako prichádza. Žijem v prítomnom okamihu a to ma prirodzene privádza k plánovanej návšteve Kew Gardens – Kráľovskej botanickej záhrady na brehu rieky Temža. Sila a krása tohto miesta je neuveriteľne samozrejmá. Narodila som sa po Tatrami, v tesnej blízkosti Slovenského raja, kde skaly obrastajú machom ako v lesoch južného Fínska. Raj sa stal pre mňa únikom, zároveň útočiskom, rovnako ako Kláštorisko pre kartu-ziánov v jeho strede. Vôňu ihličia cítim, kedykoľvek si na raj spomeniem. Voľná príroda vznikla, na prvý pohľad zrejme chaoticky, no má svoje zákonitosti prirodzeného výberu, podľa ktorého vyzerá tak, ako ju dnes vidíme. Na základe "prirodzenej prírody" neskôr vznikali záhrady, arboréta, skleníky, záhrady na pestovanie zeleniny a ovocia, aj polia. V našich, ale aj iných zemepisných šírkach. Takto v roku 1759 založila princezná Augusta Kráľovské botanické záhrady na 120 hektároch a v roku 1836 tam postavili najstarší skleník Temperate House s 10 tisíckami rastlín pod jednou strechou a neskôr dve ďalšie. V nich nasadené rastliny pôsobia ako chaotické spleti rastlín, ale sú rozhodne usporiadané správne, ba jednoznačne. Rešpektujú desiatku klimatických pásiem ako napríklad v Princess of Wales Conservatory. Najviac ma zaujali skleníky, takže pokračovaním mojej vlastnej záhrady, knihy Gregorova záhrada vydanej v roku 2022, sa teraz stávajú Záhrady kráľovské. Pripadajú mi ako malý chaos, v permakultúrnych zoskupeniach, navrhnutých podľa poriadku, ktorý presne nepoznáme, ale cítime. Zdá sa vám, že na jednom mieste vidíte všetky rastliny sveta, biblický raj. Malý chaos vo veľkom poriadku. V paralele s filmom pod názvom A Little Chaos, kde časť Versaillských záhrad, navrhla v dobovej dráme režiséra Alana Rickmana, Kate Winsletová ako Sabrina de Barra, ktorá sa stala na dvore Ľudovíta XIV. kráľovskou záhradníčkou. Ako hovorí môj obľúbený kanadský klinický psychológ Jordan Peterson: "V každej časti chaosu je trochu poriadku". Vo svojom prvom bestsellery 12 pravidiel pre život opisuje chaos ako negatívnu skúsenosť, ktorá predstavuje záporné aspekty nášho života, na rozdiel od poriadku, ku ktorému by sa mal svet uberať. Vo svojej druhej knihe, ktorú vydal o tri roky neskôr, v roku 2021 s názvom Za hranicou poriadku, pripúšťa a vo svojich videách zdôrazňuje, že tieto dve stránky sveta, poriadok a chaos, sú prirodzenou súčasťou a ako taoistický symbol drakov jing a jang musia byť v rovnováhe, aby sa rozvinul potenciál, bez ktorého by tvorivé posuny v ľudskom konaní nenastali. Pretože priveľa chaosu prináša neistotu do života, no priveľa poriadku zas vedie k strate zvedavosti, životaschopnosti a kreativity. Malý chaos je teda nutný a veľmi užitočný pre kvalitnejší a zmysluplnejší život. Možno aj toto je cesta k vytváraniu cieľov, no nie k presadzovaniu spôsobov ich napĺňania, ale k prijímaniu prichádzajúcich príležitostí podľa zákona príťažlivosti, na ktorý upozorňuje Barbora Englishová prostredníctvom svojho portálu Detoxikuj život. Alebo chvíľu nič nerobte a počkajte, čo nám odpovie naša nemysliaca myseľ prítomného okamihu z podkastov Jiřího Ledvinku. Všetci títo mentori duchovného rozvoja, každý svojim spôsobom, s veľmi podobnými metódami či výsledkami, podporujú tvorivý, životaschopný zmysel samotného bytia, ktorého cestou aj výsledkom je práve "malý chaos", ktorý sa rovnako vyvíja v prírode od jej vzniku, v záhradách a identicky aj v našich životoch. Vizuálny charakter výberu odpublikovaných fotografií z veľkého množstva nasnímaných je rovnaký ako v prvej knihe Gregorova záhrada, keďže je jej priamym pokračovaním. Petra Cepková o tom hovorí vo svojom kurátorskom texte k projektu: "Piktorialistická línia je ďalšou vrstvou čítania Monikiných fotografií, kde je krajina zrazu chápaná ako čosi absolútne nehmatateľné. Extrémne rozostrenie detailov a perspektívy je pre nás svetom, ktorý je nedosiahnuteľný." Ako keď sa prebudíš a na chvíľu uveríš, že sa ti to naozaj stalo, kým nepochopíš, že to bol len neobyčajný, nedostižný sen. Kiež nikdy nestrácame svoje sny s neutíchajúcimi vášňami k ich naplneniu, aj keď sa nám zdajú nemožné. To sa určite podarilo svetoznámemu brazílskemu fotografovi Sebastiãovi Salgadovi, ktorý sa celý život venuje sociálnemu dokumentu a zasadzuje sa za obnovu brazílskych pralesov. Bol to práve on, kto s manželkou založil v roku 1998 spoločnosť Instituto Terra, ktorá sa už 20 rokov stará o obnovu ekosystému v rodnej Brazílii a za ten čas už vysadila 2,7 milióna stromov a tak vrátila les tam, kam patrí. Príroda ako lono zeme bola stvorená na samom začiatku sveta ako rajská záhrada. Priniesla nám základ, z ktorého pochádzame, do ktorého sme boli vložení, ktorý nás obklopuje a zároveň je našou súčasťou a my súčasťou jeho. Podstata. Nekonečno. Vesmíru. Piata dimenzia, v ktorej stále jeme plody z mamkinej záhrady.

Monika Stacho

/In the spring of 2022, five weeks after my mum left her own garden, I unexpectedly found myself in one London's house with palm trees and a pond; few days that lasted more than a week. I had the feeling that I had experienced more in the last three days than in the last two years of the pandemic. I surrendered to the present, appreciating the moment of "now". I try not to think forward or back, and just accept "now" as it comes. Living in the moment. This naturally led me on to a planned visit to Kew Gardens – Royal Botanical Gardens on the bank of river Thames. The power and beauty of the place is self-evident. I was born under the Tatra Mountains, in close proximity to the Slovak Paradise, the rocks are overgrown with moss like in the forests of southern Finland. Paradise became for me an escape, at the same time a refuge, like Kláštorisko for Carthusians monks in its centre. I can smell its conifers whenever I think of it. Free nature was created, apparently chaotically at first glance, but it has its laws through natural selection, according to which it looks the way we see it today. On the basis of "natural nature", gardens, arboretums, greenhouses, gardens for growing vegetables and fruits, and fields were later created. In our but also in other latitudes. Similarly in 1759, Princess Augusta founded the royal gardens on 120 ha and they built there the oldest greenhouse Temperate House with 10,000 plants under one roof in 1836 and later two more greenhouses. The plants planted in them also seem like chaotic tangles of plants, but they are definitely arranged correctly, even unambiguously. They have to respect a dozen climatic zones, such as in the Princess of Wales Conservatory. The greenhouses absorbed my interest the most, so the continuation of my own garden, the book Gregor's garden published in 2022; they now become the royal gardens. They seem to me like a little chaos, in permaculture groupings, designed according to an order that we don't exactly know, but feel. It seems to you that you see all the plants of the world in one place, the biblical paradise. A little chaos in a big order. In pararel with period drama titled A Little Chaos by director Alan Rickman where the part of the Gardens of Versailles were designed by Sabrina de Barra, played by Kate Winslet who became the royal gardener at the court of Louis XIV.. As my favourite Canadian clinical psychologist Jordan Peterson says: "In every part of the chaos there is a little bit of order". In his first bestseller, 12 Rules for Life, he describes chaos as a negative experience that represents the negative aspects of our lives, as opposed to order, the "ordinance" towards which the world should move. In his second book, which he published three years later, in 2021, entitled Beyond Order, he admits and emphasizes in his videos that these two parts of the world, order and chaos, are natural components and must be in balance, as Taoist symbol of dragons yin and yang, to develop one's potential, without which creative shifts in human actions would not occur. Too much chaos brings uncertainty into life, but too much order leads to a loss of curiosity, vitality and creativity. A little chaos is therefore necessary and very useful for a better and more meaningful life. Perhaps it is also a way to create goals, but not to push the ways of fulfilling them, but to accept incoming opportunities according to the law of attraction, which Barbora Englishová draws attention to through her Detoxikuj život portal. Or do nothing for a while and wait for what our non-thinking mind of the present moment will answer us at Jiří Ledvinka's podcasts. All these mentors of spiritual development, each in their own way, however with very similar methods or results, support the creative, viable meaning of being itself, the path and result of which is precisely "little chaos", which has been equally developing in nature since its inception, in the gardens and identically also in our lives. The visual character of the selection of published photographs, from a huge number of photographs taken, is the same as in the first book, Gregor's garden, since it is a direct continuation of it. Petra Cepková talks about it in her curatorial text for the project: "The pictorialist line is another layer of reading Monika's photographs, where the landscape is suddenly understood as something absolutely intangible. The extreme blurring of details and perspective is a world that is unattainable for us". Like when you wake up and for a moment believe that it really happened to you, until you understand that it was just an extraordinary, unattainable dream. May we never lose our dreams with unquenchable passions to fulfilling them, even when they seem impossible. The world-famous Brazilian photographer Sebastião Salgado, who has devoted his entire life to social documentaries and advocates for the restoration of Brazilian forests, certainly succeeded in this. He was the one who in 1998, together with his wife, initiated the founding of the Instituto Terra, a company which has taken care of the restoration of the local ecosystem in his native Brazil for 20 years, planting 2.7 million trees during that time and so it returned the forest to where it belongs.. Nature as the womb of the earth was created at the very beginning of the creation of the world, like the Garden of Eden. It brought us the foundation from which we came, into which we were embedded, which surrounds us and is at the same time a part of us and we are part of it. The essence. The infinity. The space. The fifth dimension, in which we still eat the fruits of our mother's garden.

Monika Stacho

Madeira is Wood 2023

V akejsi cestovateľskej línii autorky tento (knižný) triptych (zatiaľ) uzatvára tretí projekt alebo cyklus fotografií a opäť rovnomenná kniha s názvom Madeira is wood z roku 2023. Slovo "zatiaľ" som použila úmyselne, pretože Monika je (podobne ako fotograf a jej manžel Ľubo Stacho) autorkou dlhodobo koncipovaných projektov, ktoré zrejú v čase a práve ich vzájomným prerastaním v kontextoch a v rôznych významových líniách dokazujú svoje opodstatnenie a autorkinu schopnosť prinášať ucelenú a vyspelú umeleckú výpoveď o jej videní a cítení sveta.

A aj napriek tomu, že sa tu nejedná o záhradu v pravom zmysle slova, perspektíva krajiny mocne odkazuje na onu prazákladnú "rajskú záhradu". Mystický a hmlistý Fanalský les je pod ochranou Unesco a je typický prastarými vavrínmi, z ktorých mnohé sú staršie ako 100 rokov. Podobne ako u Gregorovej záhrady, aj tu fotografie spája reálny príbeh dvoch ľudí z autorkinho života, ktorí na Madeiru išli pôvodne ukončiť svoj vzťah, avšak namiesto rozchodu ich Madeira pokorila, opäť spojila a zamilovala.

Biblická téma pomyselného raja a sakrálneho príbehu o Adamovi a Eve tak o to viac rezonuje v Monikiných fotografiách. Tieto obrazy sú ako túženie, portugalská Madeira, súostrovie v Atlantickom oceáne, divoko rastúce paprade, machom obrastené konáre ako z Hobbita, nekonečný oceán, plazivé konáre stromov plné predtuchy, jazero pripomínajúce práve to Genezaretské v severnej časti Izraela, či jazero Tabghe, na ktorom mal Ježiš zázračne rozmnožiť chlieb a ryby, aby nasýtil davy. Akoby sa tu prelínala minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou zároveň, akoby sme boli prvými a zároveň posledným ľuďmi v tejto nedotknutej prírode.

Petra Cepková
z kurátorského textu k výstave Záh(r)ady v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave

/In the author's "traveler's lineage," this (book) triptych is (for now) concluded by her third project—a photographic cycle and subsequent book titled Madeira is Wood (2023). I use the word "for now" intentionally; much like her husband, photographer Ľubo Stacho, Monika creates long-term projects that mature over time. It is through their mutual interweaving of contexts and various layers of meaning that these works prove their validity, showcasing the artist's ability to deliver a cohesive and mature artistic statement on her vision and perception of the world.

Even though this is not a "garden" in the literal sense, the perspective of the landscape powerfully references the primordial "Garden of Eden." The mystical, misty Fanal Forest—protected by UNESCO—is defined by its ancient laurels, many of which are over 100 years old. Similar to her previous project, Gregor's Garden, these photographs are bound by a real-life story of two people from the artist's life. They originally traveled to Madeira to end their relationship; however, instead of a breakup, Madeira humbled them, reunited them, and made them fall in love again.

The biblical theme of an imaginary paradise and the sacred story of Adam and Eve resonates all the more deeply in Monika's photographs. These images are like a longing: Portuguese Madeira, an archipelago in the Atlantic, wild ferns, moss-covered branches straight out of The Hobbit, the infinite ocean, and creeping tree limbs full of premonition. There is a lake reminiscent of Gennesaret in northern Israel, or Lake Tabgha, where Jesus is said to have miraculously multiplied loaves and fish to feed the crowds. It is as if past, present, and future merge into one—as if we were the first and, simultaneously, the last people in this untouched wilderness.

Petra Cepková
from the curatorial text for the exhibition Garden Mysteries at the Central European House of Photography
in Bratislava